Rodáci

Juraj Kubánka
sa narodil 31.10.1928 v našej obci. Pochádza z učiteľskej rodiny. Už v prvopočiatkoch dostal dôležitý základ od svojej matky Bronislavy, nestorky vo folklórnom hnutí, zakladateľky detského súboru v „Troch" Liptovských Sliačoch.
Je absolventom VŠMU (pedagógovia J. Reimoser, I. V. Psota, R. Braun, 1957) a tu niekde vznikli zárodky jeho profesionálneho vzťahu k ľudovému tancu. Základné školské vzdelanie získal v Liptovských Sliačoch a Ružomberku. Lekárska fakulta v Bratislave, kde bol prijatý v roku 1947, sa stala len prechodnou stanicou jeho ambícii. Počas štúdia bol so svojou skupinou Odzemkári (1948-1949) jedným z rozhodujúcich činiteľov, ktorý rozhodol o umeleckom smerovaní súboru Lúčnica. Neskôr, 24. októbra 1949, prešiel do SĽUK-u. Štúdium na VŠMU absolvoval so záverečnou prácou Povesť o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch (1957). V SĽUK-u pôsobil až do odchodu do dôchodku, 31. 12. 1993, ako tanečník, choreograf, umelecký vedúci. Súčasne pôsobil od roku 1971 ako choreograf v Štátnom súbore pre srbskú ľudovú kultúru (SLA v Budyšíne - Bautzene, SRN).
Choreografický rukopis a poetika tanečných kompozícii Juraja Kubánku je charakteristická nebývalou priestorovou kresbou, prehodnotením a mierou štylizácie pôvodného materiálu v značnom rozpätí, bohatosťou tanečných motívov, so širokým tematickým záberom a javiskovou atmosférou.
Jeho umelecká práca zahŕňa okolo 250 tanečných diel, menších, väčších až celovečerných. Kubánkova umelecká dráha je najdlhšie spojená so SĽUK-om, ale má neobyčajne pevné spojenie aj so spomínaným súborom Lužických Srbov (Srbským ľudovým súborom - SLA), ďalej s poľským štátnym súborom Šląsk, ako aj ďalšími telesami Lúčnica, PUĽS, Československý štátny súbor piesní a tancov. Súbor Lužických Srbov dosiahol pod jeho vedením vysokú umelecká úroveň. Neodmysliteľnou súčasťou jeho choreografickej tvorby je ďalšia spolupráca s médiami a divadlami: Filmové štúdio Koliba - Rodná zem (Myjavský tanec, Cepíkový tanec, Východoslovenský tanec, 1954), filmová adaptácia opery J. Cikkera Jánošík - tanečná časť (1987), STV (Tanečné miniatúry, Harmonia pastoralis), SND (Krútňava, 1952) a ŠD, Divadlo Romatan v Košiciach, Divadlo bratov Mrštíkovcov v Brne. Prispel aj pre prvý program Laterny magiky. Zo zahraničných aktivít mimo už spomínaných súborov sú najvýznamnejšie tvorivé počiny v nemeckých súboroch - Vojenský súbor E. Wienarta, Berliner Tanzensemble (Zábava s celtou, Dolnosrbský dievčenský tanec a i.) a muzikál Krabat v Nemecko-srbskom divadlo v Bautzene (SRN).
V roku 1966 mu udelili titul zaslúžilý umelec - spolu s Hedou Melicherovou, prvým v oblasti scénického ľudového tanca. V roku 2003 mu generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil Medailu D. G. Licharda. V roku 2005 vyšla vo vydavateľstve Pefekt jeho spomienková kniha Návraty do nenávratna.
V roku 2008 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.