História školstva

Prvá turanská škola sa spomína v „Canoníckych visitáciach“. Presný dátum jej založenia však „visitácie“ neuvádzajú. Zo zápisu vyplýva len to, že škola bola cirkevná rímsko-katolícka. „Canonická visitácia „ z roku 1713 už spomína drevenú rímsko-katolícku školu. Škola mala dve miestnosti: izbu a komoru. „Canoniská visitácia“ z roku 1798 naproti tomu uvádza len rímsko-katolícku školu v Rosine, do ktorej chodili aj deti z Turia a Trnového. Rímsko-katolícka (cirkevná) škola sa zachovala až do roku 1882, keď bola zoštátnená. Pre školské účely bola zakúpená v roku 1882 budova krčmy, ktorú prerobili, aby vyhovela školskej potrebe a spolu s príslušným pozemkom bola postúpená do vlastníctva maďarského štátu. Škola bola jednotriedna a navštevovalo ju 30 žiakov. Nebolo v nej lavíc, žiaci sedeli na zemi a písali na kamenné tabuľky. Vyučovalo sa náboženstvo, čítanie, písanie a počty. Výučba prebiehala v slovenskom jazyku. V roku 1892 sa školské pomery značne skonsolidovali. Škola bola pretvorená na dvojtriednu a obe učebne boli umiestnené do domu Deutschberga. V učebniach už boli lavice, školský nábytok a učebné pomôcky. Stará budova bola prerobená na správcovský byt. V roku 1900 škola vyhorela a učebne boli umiestnené v súkromnom dome Pažického (terajšia pošta). Nová škola bola dostavaná v roku 1903. V školskej budove boli dve učebne, malý kabinet a chodba. Od roku 1937 mala škola 8 tried. Terajšia budova školy bola postavená v roku 1961. Od roku 1882 do roku 1897 sa vyučovalo v reči slovenskej a maďarskej. Od roku 1897, ale už výlučne v reči maďarskej, len náboženstvo sa vyučovalo po slovensky. Po prevrate sa zaviedlo opäť vyučovanie v reči slovenskej. V zimných mesiacoch boli zriaďované „ľudové náukobehy“, kde sa dospelí občania učili čítať, písať a rátať po slovensky. „Náukobehy“ mali priaznivý výsledok na odstránenie analfabetizmu.