Národopisná história

Obyvatelia Turia boli vždy Slováci Turský národopis nijak nevyniká. V starších časoch chodili mužia ženy v domácky zhotovených krojoch.

Muži nosili odev zo súkna, tkaného doma z vlny. Zo začiatku nosili iba súkno bielej farby, až neskôr okolo roku 1900 aj čiernej farby. Z toho robili: nohavice, kabát a širokú „halenu“, ktorú nosili prehodenú cez plecia. Šnúrovania nemávali, alebo len nepatrné na kolenách, v lete nosievali biele plátené nohavice a košele zo širokými rukávmi, ušité z hrubého domáceho plátna. V neskorších časoch sa u mladších mužov, mládencov a chlapcov tešili obľube košele šité z tenšieho plátna s vyvráteným golierom, ktorý bol bohato vyšívaný motívami slovenského ornamentu. Ako obuv sa nosili krpce, neskoršie najmä u bohatších aj čižmy. Starí chlapci nosili široké klobúky s hore vyvrátenou strechou. Mladší nosili malé klobúčky okrúhleho tvaru.

Ženy nosili až do začiatku 20. storočia výlučne len biely kroj z domáceho plátna. Po svetovej vojne od bieleho kroja ustúpili. Zostali z neho len vyšívané rukávce Hlavné časti kroja boli:

• rubáš a spodná sukňa

• biely „šorc“, ktorý bol husto a drobno skladaný (rámovaný)

• „rukávce“ vyšívané krížovým stehom

• na hlavých nosili hladký čepiec, z ktorého viseli dve vyšívané „podvíčka“ a bielu plátenú šatku v jednom rohu bohato vyšívanú plným vzorom

• na nohách nosili výlučne len krpce, do ktorých si obúvali onuce, ktoré volali „šačeny“; z krpcov si nakrúcali až po členky remienky zvané „naokončie“ a ponad ne do pol lýtka šnory, ktoré volali „naovlaky“.