Historické objekty

Chrám sv. Michala archanjela

Dominantou obce je starobylý rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela postavený okolo r. 1580 chránený mohutnou lipou, ktorá má obvod kmeňa 450 cm. Už samotný vzhľad kostola je starobylý a hoci nemožno presne odhadnúť, kedy bol postavený, možno s istotou tvrdiť, že je aspoň taký starý, ako samotná obec.
Mohutná veža kostola je stavaná v románskom slohu, tento sloh bol prestavbami veľmi narušený. Lahodné zakončenie veže je už barokové.
Pri veľkej renovácii v r. 1720 bol v ňom umiestnený dnešný dvojposchodový barokový hlavný oltár sv. Michala archanjela. V strede oltára je precízna olejomaľba tohto patróna. Kostol má pôvodné celodrevené točité schody na vežu, dômyselnú konštrukciu krovu spájanú iba drevom a strecha je pokrytá dreveným šindľom. Kostol mal dva zvony, jeden z roku 1574 a druhý z roku 1626. Prostredný zvon /zachovaný dodnes/ bol kúpený okolo r. 1715. Počas I. Svetovej vojny boli obidva zvony v roku 1917 zhabané pre vojenské účely. Nové zvony, kúpené r. 1924 a vysvätené 16. 02. 1924, dodala firma Fischer z Krnova za 12 000,-- Kčs.
Prvý zvon má nápis: Svätý Michale Archanjelu, Patrone obce našej Turo-Tridvory, chráň zastávaj sverencov svojích MCMXXIII. Druhý zvon menší nesie zas nápis: Matka naša Patrónka Slovenska – oroduj u Syna Tvojho Ježiša MCMXXIII. Je na ňom aj obraz Panny Márie Sedembolestnej.
Pôvodne bol kedysi kostol farským kostolom, ale podľa Podľa „Canonických visitacií“
za posledných 200 rokov bol len filiálnym kostolom Rosiny, alebo Višňového.

Kaplnka “sv. Anny"

V roku 1720 bola obnovená aj prícestná kaplnka “Za obrazom”. Zemepánom vtedy bola grófka Mária Pongráczová a duchovným správcom farnosti bol mladý 28 ročný horlivý farár Štefan Ambruš, muž neobyčajne vzdelaný. Pod jeho vedením obnovili miestni katolíci starobylú kaplnku “ Za obrazom” a zároveň postavili novú kaplnku sv. Rochusa na “Zemánskom” na znak vďaku Pánu Bohu, že prestal v obci strašný mor. Obidve kaplnky stoja dodnes. Kaplnka bola

1. augusta 2010 vysvätená na kaplnku sv. Anny.

Kaplnka sv. Rochusa

Sv. Rochus sa narodil okolo roku 1295 v Montpellieri ( Francúzsko ) a zomrel v rodnom meste 16. Augusta 1327. Je patrónom chorých, lekárov a lekárnikov, chirurgov, roľníkov a záhradníkov, stolárov. Je uctievaný proti moru, cholere, besnote, chorobám nôh zvlášť kolien, proti nešťastiu.

O vzniku kaplnky sv. Rochusa sa nám zachovali rozporuplné informácie a preto je veľmi ťažké stanoviť presný dátum jej vzniku.

Prvý zdroj, kronika obce Turie, ktorú napísal učiteľ Albert Zachar v roku 1938, hovorí: Napokon treba spomenúť, že v severnom chotári obce „Na zemanskom“ nachodí sa kaplnka postavená k sv. Rochovi v r. 1873, keď v obci zúrila cholera. Kronikár však neudáva zdroj odkiaľ čerpá túto informáciu.

Druhý zdroj, Kanonická vizitácia  rosinskej farnosti z roku 1713, ktorej originál sa nachádza na farskom úrade v Rosine hovorí: Kaplnky sú dve, jedna pri ceste, ktorá vedie do osady Poluvsie – celá je murovaná a pričinením terajšieho pána farára obnovená. Druhá je zas na kopčeku popri ceste, čo vedie do Rosiny. Postavili ju miestni obyvatelia, príčinlivosťou terajšieho pána farára a je zasvätená sv. Rochusovi na znak vďaky Pánu Bohu, že vo svojom milosrdenstve a dobrotivosti zachovať ráčil väčšinu miestneho obyvateľstva ako i terajšieho pána farára, keď po vypuknutí moru upadli do krajného nebezpečenstva. Na základe údajov z tohto zdroja by sme mohli dedukovať, že kaplnka sv. Rochusa bola postavená medzi rokom 1709 ( kedy spomínaný pán farár t.j. Štefan Ambruš nastúpil do Rosiny ) a rokom 1712 ( teda rokom pred kanonickou vizitáciou, ktorá bola vykonaná už v apríli roku 1713 ).

Tretí zdroj informácií o dátume vzniku kaplnky sv. Rochusa hore uvedené údaje úplne popiera. Jedná sa o informáciu z kroniky dobrovoľného hasičského zboru v Rosine, ktorú napísal Mikuláš Littera v rokoch 1937 až 1942. Uvedená kronika je vo vlastníctve DHZ v Rosine.  Kronikár v kronike zachytáva legendu, ktorú mu povedal občan Rosiny Imrich Holeša. Legenda hovorí o tom, že kaplnku dal postaviť vtedajší pán Strečníanskeho  hradu gróf František  Vešeléni, palatín Uhorska a manžel Žofie Bosniakovej, na mieste kde ho jeho vojaci vyslobodili z tureckého zajatia. Táto legenda nám posúva dátum postavenia kaplnky do obdobia rokov života grófa Vešeleního a to 1605 až 1667.

A čo na záver. Za predpokladu, že Kanonickú vizitáciu  považujeme za  najhodnovernejší zdroj, tak potom môžeme datovať vznik kaplnky sv. Rochusa na začiatok 18. storočia.

Kaplnka pri Gašice studni a na miestnom cintoríne

Po zničení stĺpa so strieškou a svätým obrázkom, ktorý pri Gašice studni umiestnila z vďaky za uzdravenie Mária Mikulová, dal

v rokoch 1946 – 1947 na tomto mieste postaviť Tomáš Fusko kaplnku.

O kaplnke na cintoríne nemáme žiadne historické informácie.

Hradisko Hrádok

Počiatky osídlenia obce siahajú do dávnoveku. Jeho pamätníkom je praveké hradisko Hrádok (454 m) s archeologickými nálezmi z mladšej doby bronzovej (1. tisícročie pred Kristom) až po stredovek. Hrádok je vyčnievajúci nad ľavým brehom dolného toku Turského potoka pri železničnej stanici Porúbka. Na Hrádku sa našli pamiatky laténskej kultúry. O Hrádku kolujú medzi ľuďmi povesti, že na ňom stál drevený hrad ako bašta k Lietavskému hradu s ktorým ho spájala podzemná chodba. Archeologické nálezy tieto tvrdenia nepotvrdili ani nevyvrátili.